Parazitárne ochorenia
1. Ektoparazitárne – vonkajšie parazity – svrab, vši, švoly, blchy, komáre, kliešte,...
2. Endoparazitárne
- helminti – červy: črevné, pľúcne
- cysticerkóza (vývojové štádia pásomníc mäsožravcov)
- protozoárne – kokcidióza – črevná, pečeňová forma
Psoroptes cunikuli – ušný svrab králikov
Psoroptes cuniculi je veľký (samice presahujú 0,5 mm) kožu nepenetrujúci roztoč /nepreniká kožou/ . Tento parazit sa živí epidermálnymi úlomkami kože, ale tiež vytekajúcou lymfou / telová tekutina/, príležitostne aj krvou, resp. krvným sérom. Životný cyklus roztoča trvá 21 dní a celý cyklus prebieha na koži zvieraťa. Samice môžu prežiť mimo hostiteľa aj niekoľko týždňov. Ideálne podmienky pre prežitie sú teplota prostredia 5 – 30° C a 20 – 75% vlhkosť.
Miestom primárneho výskytu je báza a vnútorná plocha ušníc králikov. Ušnica je spočiatku iba začervenaná so svetlým výtokom. Následkom zhrubnutia kože dochádza k vytvoreniu až 2 cm hrubej vrstvy chrást. Tieto nálepy sú tvorené zápalovými bunkami, roztočmi, detritom, ktoré sa na seba ukladajú lískovitým spôsobom. Pod chrastami je koža začervenaná, vlhká a bez srsti. Veľkým nebezpečenstvom je sekundárna bakteriálna infekcia, ktorá nasadá na poškodený kožný kryt, poškodený parazitom. Vyvoláva otitídu (zápal ucha). Môže dôjsť k prasknutiu bubienka a k vnútornej otitíde – zápal vnútorného ucha.
Psoroptový svrab sa pri generalizovanej forme, alebo u celkovo oslabených králikov, môže okrem ušníc vyskytnúť aj na hlave, krku, v oblasti slabín, brucha či na končatinách. Choroba sa v chove veľmi rýchlo šíri.Zvieratá su nervózne, škriabú sa.
Diagnostika jednoduchá metóda s pouţitím priehľadnej lepiacej pásky. Srsť sa v mieste s množstvom lupín rozhrnie, priloží sa lepiaca páska a dôkladne sa pritlačí. Po odtrhnutí sa prilepí páska na podložné sklíčko a prehliada sa pod mikroskopom pri malom zväčšení. Pri krustóznych zmenách sa prevádza vyšetrenie kožného zoškrabu na základe mikroskopického stanovenia pôvodcu.
Terapia :
Postihnuté zviera je potrebné izolovať od ostatných jedincov. Ochorenie sa dá pomerne rýchlo vyliečiť, je však potrebné preliečiť celý chov a asanovať prostredie, inak sa môže stať, že sa nám bude pravidelne v chove vyskytovať. Na liečbu je možné použiť injekčný prípravok Ivomec- nie je však vhodný pre gravidné a kojace samice a má dlhú ochrannú dobu na mäso (28 dní). Preto sú vhodnejšie prípravky, ktoré sa aplikujú lokálne vo forme sprayov a rozprašovačov - napr. BIO KILL alebo Neostomosan ( 5 ml roztoku zriedime v 2 dcl vody a potierame týmto roztokom postihnuté ušnice) Liečbu je potrebné po týždni zopakovať. Zároveň treba odstrániť podstielky, vystriekať antiparazitickými sprejom. Lokálnu terapiu je vhodné doplniť podaním vitamínov B, hlavne tiamín. Pri pretrvávajúcich problémoch je potrebné obrátiť sa na veterinárneho lekára.
Prevencia spočíva v ochrane chovu pred zavlečením nákazy, karanténa. Pri zistení ochorenia v chove je nutné okrem samotnej liečby vykonať aj dôkladné vyčistenie a dezinfekciu chovateľského zariadenia. Na dezinfekciu prostredia je vhodný prípravok Bio Kill.
Sarcoptes scabei var. Cuniculi – kožný svrab králikov
Príslušníci čeľade Sarcoptidae, kde patrí aj Sarcoptes scabei var. Cuniculi – zákožka svrabová, žijú vo vrchných vrstvách kože. Vďaka svojej schopnosti penetrovat / preniknúť kožou/ môžu preniknúť aj do hlbších vrstiev kože králikov. Zaoblené telo má dĺžku okolo 0,4 mm. Roztoče prežívajú a sú infekčné mimo tela hostiteľa niekoľko dní.Akútna forma ochorenia je charakteristická intenzívnym pruritom (svrbením), červenými vyrážkami a vznikom nových vyrážok. Chronická forma prebieha za príznakov tvorenia krúst (výtok telesných tekutín, odumreté bunky, parazity), zhrubnutia kože, hyperkeratózou, hyperpigmentáciou. Lézie môžu byť lokalizované, alebo generalizované, čo znamená, že môžu pokryť veľkú časť tela. Pre ochorenie je typické vypadávanie srsti (nos, krk, chrbát, hlava, chvost, končatiny), podkoţný opuch, tvorenie chrást a seborea/ mastný výtok, produkt kože/. V pokročilých štádiách dochádza k vychudnutiu až apatii. Na koži sa tvoria žlté až hnedé, šupinaté a svrbivé ložiská, lysé miesta, začervenanie a odreniny. Pri neliečenej forme dochádza k letargii, anorexii až smrti.
Inkubačná doba trvá 10 – 30 dní. Nymfy a larvy často putujú na povrch pokoţky. Ochorenie je charakterizované vysokým prenosom v rámci druhu. Popísaný je aj prenos na človeka – to znamená, že sa jedná o zoonózu. Pôvodca je rozšírený v Európe, Sev. Amerike a v Afrike.
Diagnostika, terapia a prevencia je zhodná s predchádzajúcim pôvodcom